Rusíni chcú byť Rusínmi a nie Rusímni-Ukrajincami

Rusíni chcú byť Rusínmi a nie Rusímni-Ukrajincami V prvom rade predseda Zväzu Rusínov - Ukrajincov nie je predseda Rusínov. Prečo? Zväz Rusínov - Ukrajincov reprezentuje totiž neexistujúcu národnosť. Národnosť „Rusín - Ukrajinec“ neexistuje. Nikdy v minulosti nežilo na území terajšej Slovenskej republiky, ale ani inde na svete etnikum s názvom „Rusíni - Ukrajinci.“ K takto umelo vytvorenej národnosti Rusín - Ukrajinec sa pri sčítaní ľudu v r. 2001, ale ani nikdy predtým neprihlásil žiadny občan SR. Na území SR žili a žijú Rusíni. Ako dôkaz uvádzam národnostné zloženie ČSR podľa sčítania obyvateľstva v r. 1921 a 1930 (viď tabuľka na konci článku). Z uvedeného vyplýva, že žiadny občan vtedajšej ČSR sa neprihlásil k národnosti „Rusín - Ukrajinec", nakoľko takáto národnosť neexistovala. Pri sčítaní ľudu v r. 1910, teda ešte za Rakúsko - Uhorska, žilo v Jakubanoch 1911 obyvateľov, z toho k Rusínskej národnosti sa prihlásilo 1798, t. j.: 94,1 %. K národnosti „Rusín - Ukrajinec“ sa neprihlásil nikto (viď Zborník prác Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave, zväzok XIV., M. Lukniš, Jakubiany 1946). ■ MAĎARIZÁCIA Dejinné osudy slovenského a rusínskeho ľudu na východnom Slovensku sú nielen podobné, ale v podstate rovnaké, najmä v oblasti Zemplína, severovýchodného Šariša a Spiša. Vo východnej časti Slovenska žil slovenský a rusínsky ľud v bezprostrednom susedstve alebo v spoločných usadlostiach v bratskom vzťahu a spolupatričnosti a v jednom štátnom útvare. Obe národnosti rovnako znášali v minulosti strašný útlak. Zánik Rakúsko - Uhorska pretrhol proces národnostného útlaku a násilnej maďarizácie nielen pre Slovákov, ale aj pre Rusínov. Veď dovtedy spoločne trpeli v „žalári národov" doslova plece pri pleci. V roku 1874 bolo v prešovskom regióne 237 rusínskych základných škôl. Silná maďarizácia spôsobila, že na začiatku prvej svetovej vojny z nich zostalo len 9. Pre koho asi tie školy boli? Iste nie pre národnosť, čo nejestvovala. Logické, nie? Boli pre národnosť, ktorá tu žila, mala svoju identitu a zúčastňovala sa na tvorbe života vo všetkých sférach ľudskej činnosti. Od okopávania zeme a zemiakov cez písmo a písomnosti, osvetovú činnosť medzi svojimi a vo svojom okolí, cez architektúru svojich obydlí až k stavbe skvostov - drevených kostolíkov (cerkvi) cez prvé písomné pamiatky až k pravidelnému vydávaniu kalendárov, kníh a pod. Maďarizácia takmer zlikvidovala rusínske školstvo. Aký dopad to malo na život menšiny, vie si každý predstaviť. Po vzniku Československej republiky (ČSR) sa situácia mení. Nová republika chce mať spokojných občanov. Všetkých občanov. Usiluje sa na svojom území postaviť novú národnostnú politiku nie na rakúsko - uhorských národnosti utláčajúcich základoch. ČSR znamená návrat možnosti užívať materinskú reč v škole, vo svojich písomnostiach, kalendároch a znovu vydávaných knihách a časopisoch. Stav za prvej ČSR, počas druhej svetovej vojny i tesne po nej spôsobil, že na Slovensku bolo 245 základných rusínskych (ruských) škôl, 45 meštianskych a 2 stredné rusínske (ruské) školy. Netreba hádam dodávať, že tieto školy tu boli pre Rusínov. ■ JA RUSIN, JESM... Chcel by som sa ešte vrátiť k spoločnej minulosti Rusínov a Slovákov. Tu si treba všimnúť určité zhodné momenty. Sú významné vo vývoji národnouvedomovacieho procesu. Veľkú úlohu hrá spisovná reč. ♦ 1830 - Michal Lučkaj vydáva prvú gramatiku Karpatorusínskeho jazyka ♦ 1843 - Štúr, Hurban, Hodža dohoda o uzákonení slovenčiny ako spisovného jazyka. Návšteva u J. Hollého, ktorý schvaľuje toto rozhodnutie. Gramatikou sa stala Náuka reči slovenskej. ♦ 1847 - vychádza prvý šlabikár karpatorusínskeho jazyka, ktorý napísal Alexander Duchnovič. Medzi menami Štúr, Hurban, Hodža, Chalupka, Kráľ, Sládkovič, Kalinčiak, Tomášik, Pauliny-Tóth, Moyzes, Kuzmány je aj J. Matuška, ktorý dáva národu hymnickú pieseň Nad Tatrou sa blýska. V tom období pôsobili aj Rusíni Dobrjanskij (spoluzakladateľ Matice slovenskej), Kyril Sabov (autor druhej rusínskej gramatiky), A. Pavlovič, E. Fencík (autor viacerých učebníc), Stavrovskij--Popradov, A. Popovič, Lučkaj, P. Gebej a medzi nimi už spomínaný Alexander Duchnovič, autor rusínskej hymnickej piesne Ja Rusin byl, jesm i budu. Považujem za potrebné toto zdôrazniť, aby bolo jasné, že už vtedy existovala rusínska reč, ktorou písali literáti, básnici, teda reč, ktorá mala svoju spisovnú gramatickú podobu. Slovenské národné noviny 6 z marca 1846 uverejnili citát Ľ. Štúra o Rusínoch: „Kto to dnes žiada, aby Rusíni slovenský jazyk za svoj prijali? Veď oni majú svoj rusínsky krásny jazyk.“ ■ UKRAJINIZÁCIA V ČSR sa s podporou štátu v päťdesiatych rokoch spustila „ukrajinizácia“ a oficiálne evidovaná mohla byť iba ukrajinská národnostná menšina. Boli zlikvidované všetky rusínske školy zo dňa na deň. Bola zrušená rusínska národnosť a bola n a r i a d e n á národnosť ukrajinská. Všetko rusínske sa stalo zo zákona ukrajinské. Rusínsky národ tieto kroky prijal po svojom, radšej sa prihlásil k slovenskej, ba i českej a ruskej národnosti, ako by sa mal stať Ukrajincom. Týmto postupom sa radikálne zmenil počet Rusínov na Slovensku. Deti Rusínov museli navštevovať ukrajinské školy a deti tých, ktorí neprijali túto politickú hru, sa uchýlili do slovenských škôl. Ich rodičom bola slovenčina aj zrozumiteľná a psychicky bližšia. Rusínsky jazyk a jeho vývoj dostal hlboké rany. V r. 1954 následne ako súčasť ukrajinizácie Rusínov vznikla ukrajinská organizácia Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich, ktorá zanikla 20. januára 1990 a v ten istý deň bola založená jej následnícka organizácia Zväz Rusínov – Ukrajincov Slovenska.Teda 20. január 1990 je deň, kedy bola stvorená neexistujúca fiktívna národnosť Rusíni – Ukrajinci, ktorá nemá žiadne historické korene, pretože neexistovala a ani v súčasnosti nikde neexistuje. Z toho vyplýva, že aj Zväz Rusínov – Ukrajincov reprezentuje fiktívnu národnostnú menšinu. Rusíni nie sú Ukrajinci a naopak. V debatách o národnostnej identifikácii a interpretácii našich Ukrajincov často počujeme, že oni sú súčasne aj Rusíni, že v danom prípade hovoríme o totožných termínoch, že ide o tautológiu. Rusín je vraj to isté čo Ukrajinec, to znamená, že keď povedia Rusín, automaticky myslia na Ukrajinca. Vôbec nehovoria o tom, že by to mohlo platiť aj opačne, že keď povieme Ukrajinec myslíme tým Rusína. Boja sa výsmechu, lebo by to znamenalo, že aj Ukrajinec priamo z Kyjeva je Rusín. Jednoducho povedané vedia, že Ukrajinci sa nikdy nepovažovali za Rusínov, ani sa považovať nemienia, proste sú Ukrajinci. Ešte do roku 1989, keď niekde nebodaj padlo slovo Rusíni, reagovalo sa naň už notoricky známym „Nema takych!“ Po novembri sa cez zuby priznávalo, že Rusíni, resp. rusínska národnosť tu predsa len bola, ale... Spravidla nasledujú úvahy o etnickej blízkosti Rusínov a Ukrajincov, a to až po takú poznámku, že rusínsky jazyk je dialektom ukrajinského jazyka, že máme totožný folklór, spoločnú vieru a pod. Nechcú počuť, že toto všetko nemá základ, že to nie je pravdivé. Keby pri národnostnej identifikácii bola rozhodujúca etnická blízkosť, potom by tvorili všetci Slovania jeden národ, Germáni jeden národ a jeden národ Románi. Nie sú azda Ukrajinci etnicky blízkym národom Rusov? Donedávna ich považovali za Malorusov. Hoci tento fakt vyvoláva u našich Ukrajincov averziu, neprekáža im to v tom, aby podobnú taktiku uplatňovali voči Rusínom. V ich očiach sú Rusíni jednoducho „Maloukrajincami", ktorí nedorástli do národného uvedomenia Ukrajincov. Fakt, že veľa slov v rusínskej reči sa podobá na ukrajinské slová, ešte nesvedčí o tom, že ide o jeden národ. Pripomeňme aspoň blízkosť slovenského a českého jazyka, nehovoriac o celkom totožných jazykoch Srbov a Chorvátov, Nemcov a Rakúšanov, Angličanov a Američanov, ale aj Čechov a Moravanov. ■ INÝ JAZYK, INÁ KULTÚRA Rozdiel medzi rusínskym a ukrajinským jazykom je väčší ako medzi slovenským a českým, ale nikto z Ukrajincov nepopiera svojbytnosť Čechov ani Slovákov. Viac ako 70 % ukrajinskej lexiky Rusín nerozumie, preto sa ju musí učiť ako cudzí jazyk, v dennej komunikácii ju nepoužíva. Píše i hovorí ňou len necelé 1 % našich ľudí. Dokonca tzv. Rusíni - Ukrajinci komunikujú medzi sebou po rusínsky, nehovoriac už o komunikácii medzi členmi ich rodín. O originálnosti a osobitosti Rusínov z jednej strany a Ukrajincov z druhej strany svedčí najmä folklór. V ukrajinskom, či chcú, alebo nie, sa ozýva historická trpkosť tohto národa, vojny v stepiach s kočovníkmi, kozácke výpravy proti Turkom, Rusom, Poliakom. Oholená hlava s dlhým vrkočom (v minulosti), hodvábne ako more široké nohavice - šaravary, meč, jazdecké čižmy, pestrofarebný pás, to všetko je organickým prvkom ich kroja. Na Rusínovi by takého oblečenie vyvolalo pri najmenšom úsmev. Rusíni nemali takú tŕpku históriu. Rodina, dom, pole, poľany cerkov, deti, to bol okruh ich každodenných starostí. Rusínom je blízke oblečeniečenie z vlny, ľanového alebo konopného plátna, vlasy po plecia (v minulosti), klobúk, košeľa a nohavice - „chološne vyšívané „megalom“ - skromným ornamentom krížika, gate, kožené krpce. Čižmy s ostrohami prevzali až neskôr od Maďarov a Slovákov. A čo hudba, piesne a tanec? Temperamentné, rytmické, veselé s dominujúcou basou a kontrou. Čo majú spoločné s ukrajinskými dumkami, sprevádzanými bandurami, alebo s prekrásnymi kozačkami a hopakom? S Ukrajincami sme nemali spoločné dejiny ani spoločný štát. Oddelení Beskydami a Karpatami uberali sme sa rôznymi cestami. Väčšia časť Ukrajiny bola orientovaná na Východ, my na Západ. My sme Rusíni, nechceme byť Ukrajincami, ani časťou „ sobornej“ veľkej Ukrajiny, o to viac, že sme nikdy ňou ani neboli. Rusíni chcú byť Rusínmi. Rusíni chcú byť Rusínmi. Rusíni tvoria integrálnu časť Slovenska, Slovenskej republiky, ktorej hranice sú nemenné. Nemáme inú „materskú krajinu“, sme doma tu, na Slovensku. Hoci hovoríme ináč, slovenskú reč pokladáme za najbližší jazyk a hovorí ním každý Rusín. Ukrajinčinu považujeme za cudzí jazyk. Je samozrejmosťou, že ho potrebujeme študovať, veď Ukrajina je po Poľsku druhým štátom, s ktorým hraničí náš región. Naša kultúra, naše ikony, originálna drevená architektúra, naše dediny a mestá sa nikdy nepovažovali za ukrajinské, ako ich prezentujú niektorí naši ukrajinizátori a ich zahraniční sponzori. Všetko toto bohatstvo vzniklo ako rusínske. Celé územie severovýchodného Slovenska je územím, na ktorom oddávna žijú Rusíni a Slováci a v menšom počte aj iné národnosti. Určite, ale na tomto území nežijú žiadni „Rusíni -Ukrajinci." RUSÍN - UKRAJINEC NEEXISTUJE Aké občianske združenie je Zväz Rusínov - Ukrajincov? Podľa ústavy SR malo by to byť národnostné združenie. Podľa Stanov tohto združenia čl. III. bod 1a) Zväz uplatňuje a ochraňuje národnostné, sociálne a kultúrne záujmy Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky. Podobne aj ďalšie body tohto článku uvádzajú národnosť „Rusín - Ukrajinec“. Takáto národnosť v SR nejestvuje ani de facto ani de iure! V SR národnostné menšiny boli oficiálne uznané vládou SR a zoznam týchto menšín bol odovzdaný Rade Európy na základe uznesenia vlády SR z 28. 4. 1999 č. 324/1999. Celkový počet národnostných menšín na Slovensku je 12, a to: bulharská, chorvátska, česká, nemecká, maďarská, moravská, poľská, rómska, rusínska, ruská, ukrajinská a židovská. Ako z uvedeného vyplýva, na Slovensku neexistuje národnosť „rusínsko - ukrajinská.“ Táto národnosť nejestvuje ani na Ukrajine, ani nikde na svete. Podľa čl. 4 bod 2 uvedených stanov rokovacím jazykom zväzu je ukrajinský jazyk. Aj rokovanie V. zjazdu ZR-U v Prešove bolo v jazyku ukrajinskom. V rámci medzinárodných organizácií má najvýznamnejšia organizácia - Rusínska obroda na Slovensku, ktorá reprezentuje Rusínov SR, zakotvenie vo Svetovom kongrese Rusínov. Naproti tomu Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenska má zakotvenie vo Svetovom kongrese Ukrajincov, ako aj v Európskom kongrese Ukrajincov. Už z uvedeného vyplýva, že názov tohto občianskeho združenia je nesprávny a je v rozpore so skutočnou jeho orientáciou a členstvom v medzinárodných štruktúrach. Nový predseda ZR-U na otázku ĽN: „Čo by ste chceli počas svojho mandátu dosiahnuť odpovedal: „V prvom rade prevziať a sf unkčniť Centrum ukrajinskej kultúry v Prešove - to je vec, ktorú plánujem urobiť ešte tento rok.“ Všimnime si, že tu už nejde o centrum rusínsko - ukrajinskej kultúry v Prešove, ale o Centrum ukrajinskej kultúry! Toto Centrum pravdepodobne zriaďuje Ukrajina so súhlasom vlády SR a Prešovského samosprávneho kraja. Asi to bude inštitúcia susedného štátu. Je na mieste veľa otázok, napr. prečo Centrum ukrajinskej kultúry sa zriaďuje práve v Prešove? Veď podobné centrá sa obyčajne zriaďujú v hlavných mestách a nie v regionálnych mestách. Nevedno, aký bude jeho organizačný štatút. Aké poslanie ukrajinská vláda ukladá tomuto centru? Nebude to ďalšia kapitola ukrajinizácie Rusínov? Uvidíme, čo sa z toho vykľuje. ■ RADŠEJ LEN ZVÄZ UKRAJINCOV Z uvedeného vyplýva, že ZR-U je jednoznačne orientovaný proukrajinsky Obyvatelia okresu Stará Ľubovňa rusínskej , ale aj ukrajinskej národnosti zorganizovali Verejnú výzvu delegátom V. zjazdu Zväzu Rusínov - Ukrajincov SR, ktorý sa konal v Prešove dňa 24. januára 2009. Podpísaní žiadali, aby delegáti zjazdu v záujme zachovania a prežitia oboch etník, t. j. rusínskeho etnika, ako aj ukrajinského etnika a ich budúceho rozvoja na území SR, odsúhlasili zmenu názvu Zväzu Rusínov - Ukrajincov na Zväz Ukrajincov, čo zodpovedá skutočnej činnosti a medzinárodnej orientácii tohto občianskeho združenia. Dnes už vieme, že delegáti zjazdu pred touto úlohou „strčili hlavy do piesku." Nepochopili a stále nechápu, že súčasný stav je škodlivý a samozničujúci pre obidve etniká. Prispieva k samoasimilácii Rusínov, ale aj Ukrajincov na Slovensku. Obe národnostné menšiny, rusínska i ukrajinská majú v našom štáte vytvorené optimálne podmienky pre zachovanie a rozvoj ich kultúr, školstva, materinských jazykov a svojej existencie v SR pre budúce generácie. Neprepásme toto priaznivé obdobie. Správny smer pre rozvoj a pribrzdenie asimilácie oboch etník určite nie je cez nejestvujúcu národnosť Rusíni- Ukrajinci. Takáto národnosť neexistuje a teda aj Zväz Rusínov - Ukrajincov bol zaregistrovaný a existuje v rozpore s ustanovením čl. 12 a čl. 34 ods. 2 Ústavy SR. Rusíni sú Rusínmi podľa svedomia, podľa materinskej reči, podľa citu, podľa dejinného vývoja i podľa Ústavy SR. Sú Rusínmi Slovenska. Rusíni sú proti tomu, aby „Zväz Rusínov - Ukrajincov“ sa vydával za ochrancu práv Rusínov. Ani predseda tohto zväzu nemôže byť považovaný za predsedu Rusínov. Po premenovaní doterajšieho ZR-U na Zväz Ukrajincov, alebo po vzniku občianskeho združenia, ktoré bude ochraňovať kultúrne záujmy ukrajinskej menšiny v SR, Rusínska obroda na Slovensku s takouto organizáciou nadviaže spoluprácu. ****** Prehlásenie Slovenskej národnej rady k Rusínom (1918) Bratia Rusíni ! Srdečne Vás pozdravujeme vo chvíľach pre Vás takých vážnych, máme nesmiernu radosť, že pocit slobody prežívajú všetci Slovania. A naše srdcia o to radostnejšie bijú, že sme sa dozvedeli, že aj Vy, milí bratia Rusíni, ako slobodný národ žiť chcete. S najväčšou láskou prichádzame k Vám a prosíme Vás, aby ste sa ako slobodný národ k nám pripojili. Láska a pocit slovanstva nech napĺňa všetkých nás, spojme ruku s rukou, aby sme v jednote, s väčšou silou, čím skôr a čo najľahšie naše spoločné ciele dosiahnúť mohli. Vy milí Rusíni, ste ešte ani slovo neriekli, ani ste svoje žiadosti nepredložili a Užhorodská rada, ktorá Vaše záujmy chrániť sa zaviazala, už Vás oklamala a zradila, pričom jej jedinou úlohou bolo Vás k Maďarom pripojiť, chtiac aby národ rusínsky i naďalej pod maďarskou vládou kapal. My, ale Slovania, ako aj Vy sme, my Vám plnú autonómiu nie v budúcnosti sľubujeme, no Vašu plnú autonómiu tak v cirkevných, ako aj v školských záležitostiach už teraz uznávame. Vaše starodávne obrady a tradície budú ochránené. Budeme sa zasadzovať, aby ste svoje gymnaziálne školy mali a čím skôr pre Vás aj osobitná univerzita, s rusínskymi prednášajúcimi, postavená a otvorená bola. Okrem toho, nech čím skôr Pán Boh dá, začneme železnice budovať, aby aj Vaša zem bola s celým svetom prepojená, postavíme aj rozličné fabriky, aby národ rusínsky tu nachádzal živobytie a nebol nútený v cudzích krajinách za prácou sa túlať. My všetko to, čo sme tu vyhlásili, čestne dodržať chceme. My Slovania, Vám Slovanom, ako brat bratovi, chceme napomocní byť. Dovoľujeme si Vás výzvať, aby ste všetkú nenávisť od seba oddialili, neverte žiadnym klamstvám, nenechajte sa podviesť. V Turčianskom Sv. Martine, 30. november 1918 Za SNR: Matej Dula v.r. .A.Medvecký v.r. Zostavil: Ján Dopiriak, člen dozornej rady Rusínskej obrody na Slovensku z dostupných, skôr publikovaných materiálov. Ľubovnianske noviny http://rusnak.info/rusini-ukrajinci.htm